DEMOKRACIA, TAKPOVEDIAC ... (frivolné o vážnem — politická esej) — in Slovak Napísal Jotata – Atatoj,   2021, známy tiež ako: Ivancho Jotata, Ochnavi Atatoj, Ivan Bugarow, Jotabash Giaurgi, Nostradamus Buladamus, a pod inými klonovacími menami DEMOKRACIA, TAKPOVEDIAC ... (frivolné o vážnem — politická esej) — in Slovak Napísal Jotata – Atatoj, 2021, známy tiež ako: Ivancho Jotata, Ochnavi Atatoj, Ivan Bugarow, Jotabash Giaurgi, Nostradamus Buladamus, a pod inými klonovacími menami      Abstrakt: Tu vtipnou formou ja podávam vysvetlenie, prečo nemám rada demokraciu, čo jej chýba, aby bola dosť dobrá pre inteligentných ľudí. Týchto vysvetlení je viac ako tucet, v niektorých prípadoch oni majú neprázdny priesečník, tj. niektoré myšlienky sa opakujú, ale týmto spôsobom sa veci dajú lepšie vysvetliť, ukázal som rôzne stránky tohto často nepochopeného spoločenského javu. Pretože z diaľky ona vyzerá dobre, ale vo svojej podstate je len krásna lož.      [ The idea for illustration is in placing of one picture in a frame under the title and the author, which has to be square and probably 450 x 450 pixels (because I use usually 525 x 725 for the cover and then multiply by 3, when necessary). The picture is a waist portrait of young Greek woman representing Miss Democracy. She is with long straight nose, probably blond, smiling, crowned with a diadem with 6 five-rayed stars made of some light blue or green precious stone, she is clothed with a piece of cloth, fastened at the left shoulder with a golden brooch in form of a star, which leaves the right (and well formed) breast open, and on the border of this cloth, diagonally, beginning at the left shoulder and passing under the right breast, is read DEMOC(R). Then her right hand is little raised from the elbow and she holds in it a whip, while the left is nearly horizontal and with it she shows … the sign of the fig. ]      [ Opening remark: I want to tell you that I do NOT know this language entirely, i.e. I have never studied it, or read in it, or spoken! All translation is done with the use of computer translators, yet … very carefully and with feeling. This means that I have translated small portions, compared at least two input languages in dubious moments, where the languages were as follows: the original was German, then I translated alone in English, then in Italian with the use of the computer, then in Russian alone, and then in all left languages, which I hope to exceed in their number the … dozen, using the most suitable one plus the English! How was this possible, when I don't know these languages, and especially when the text is not elementary, this is scientific (although popular) publication, and with quite long and twisted sentences?      Well, I wanted for a long time to show (to myself) that, after a quarter of a century amateur linguistic investigations, I can understand at least a dozen of languages in reading. Yes, and here I was reading my own work in these languages, what was a big (intellectual) fun for me. I thought about practically each foreign word, given to me by the computer, for to check whether it can mean this or not, and this, for one thing, because these translators made quite often big blunders, falling into difficulty to guess the right context of the word or phrase (or idiom), and for another thing, in order to check myself about my guesses. I hope the result is not bad, because the topic is exceedingly important for the entire world. In this way I have fulfilled another important task, to check the suitability and easiness of practically all contemporary European languages. After all this long work I can definitely say that this is my swan song in the political matters. ]      [ Poznámka (k nemeckému variantu): Tento materiál ja budem písať, na rozdiel od mojich ostatných materiálov, najskôr v nemecky, tak mi dovoľte vysvetliť, prečo som urobil toto rozhodnutie. Na druhom mieste je skutočnosť, že nemčina je lepšie kvalifikovaná ako angličtina, a ja chcem urobiť aj preklad do taliančiny, ale ten druhý neviem až tak dobre, aby som to zvládol sám, budem používať počítačové prekladače a budem ovládať iba hotový preklad (čo som už raz urobil); a každopádne, angličtina je ... škaredá medzi jazykmi, nie? A po prvé, ja chcem si zlepšiť svoju nemčinu, čo ja nikdy neurobím, ak nezačnem rozmýšľať po nemecky; čo však znamená, že budem robiť viac chýb ako obvykle, preto sa musím vopred ospravedlniť svojim čitateľom . To je asi dosť. ] Obsah      0. Definícia      1. Nemožnosť tohto riešenia      2. Tento postup sa nepoužíva nikde inde      3. Demokracia v starovekom Grécku      4. Nulové riešenie      5. Strategické a taktické riadenie      6. Skvelé a nerozumné!      7. Najlepší ... cumlík pre populáciu!      8. Vládne zlá reprezentatívnosť      9. Rozdelenie právomocí      10. Zákonnosť proti morálke      11. Morálny obraz politikov      12. Ženské rozhodnutie      13. Ostatné okamihy      14. Výhody a nevýhody      15. Záverečné komentáre 0. Definícia      Myslím si, že je jasné, čo ja tu mám na mysli, ale dovoľte mi to povedať výslovne. Ja budem tu hovoriť o rozšírení za posledné dve storočia na Západe, a teraz aj na Východe, pravicovú demokraciu, ktorá sa líši od starogréckeho originálu, ako aj od demokratických prvkov v starom Ríme alebo starších, a ešte viac od ľavicovej alebo ľudovej demokracie. Pretože demokratické prvky sa používajú od staroveku, aj medzi zvieratami, ale to ešte nie je demokracia. Inými slovami, táto demokracia si vyžaduje slobodné voľby vládcov, aby si mohli zvoliť tých, ktorí sú viac milovaní (alebo menej nenávidení). A ľudia hlasujú za strany, za vysoko postavených osôb, ktoré nepoznajú, a obyčajní ľudia nie sú schopní urobiť správne rozhodnutie, pretože nerozumejú ničomu o vláde, a také voľby sa neuplatňujú nikde inde, pretože sa zvyčajne vyžaduje určitá kvalifikácia, atď. a tak ďalej.      Ja som už hovoril o tom mnohokrát, vaš Jotata nemôže preskočiť také zaujímavé a nepochopené pole, nemôže si dovoliť ignorovať to, a predložil tiež veľa návrhov na zlepšenie riadenia (prinajmenšom vo svojej strane NAPUK, v Kódexe), ale tu sa budem tejto téme venovať podrobnejšie a v celom jej rozsahu. Prečo? Pretože v mnohých krajinách ta nefunguje dobre, pretože (prakticky) pre tento účel prebiehali dve svetové vojny, pretože toto je jeden do očí bijúci bamboozling-podvod a musí existovať niekto, kto otvorí ľuďom oči. Úprimne povedané, ja nie som najlepší človek, ktorý to urobil, existuje jedna osoba, ktorá povedala pravdu čo najkratším možným spôsobom, a to je známy Oscar Wilde, iba on použil slovo bludgeoning, čo je druh bitia, nejakou cudgel-paličkou, čo by som nahradil zlým zaobchádzaním. Povedal teda, že demokracia je bludgeoning-bitie ľudí, rovnakými ľuďmi, a v mene (pre) opäť tých istých ľudí! (A keď sa teraz zamyslím nad tým, prečo ja nie som taký chytrý ako on, nájdem na to jediný dôvod, pretože ja nie som ... homosexuál! Pravdepodobne preto, že títo ľudia sú veľmi citliví, pre nich sex nie je špinavá vec pre množenie cicavcov a iných bisexuálnych zvierat, ale akýsi prostriedok na vyjadrenie emócií. Toto sa hovorilo pre zábavu, ale kto môže zaručiť, že to nie je tak u týchto ľudí?) 1. Nemožnosť tohto riešenia      Ach, vážení čitatelia, mi je trochu nepríjemné vysvetľovať také základné veci, ale je to tak preto, lebo my si neradi kladieme otázky, uplatňovať svoje schopnosti myslenia nie je naše milované zábavy, pre nás, teda pre masy, obľúbenou zábavou dávať akcie, nie myslenie. Ani ja osobne som si otázku o voľbách zdola nekládol, až príležitostne, asi v 25 rokoch, som mal počul, že takáto forma voľby je zásadne nemožná! Ale ja som mal svoje poľahčujúce okolnosti, že som bol jednoducho ... šťastný, aby som si mohol klásť otázky, a tiež naše voľby za totality boli úplne nadbytočné, iba demonštratívne, len na parádu, nebolo všetko rovnaké ako teraz, keď ja som v rokoch 1991-92 analyzoval túto otázku a urobil svoje vlastné závery.      Nech je to akokoľvek, pravda je, že aby si človek mohol zvoliť, on musí vedieť dobre nielen oblasť predmetu, ale aj uchádzači, alebo, výnimočne, určenie nadradenosti konkurencie musí byť veľmi ľahké a zrejmé. Posledný prípad nastane, keď sa uskutoční nejaký druh duelu, aj medzi zvieratami; a obyčajní ľudia, samozrejme, nemajú predstavu o manažmente alebo ekonomike alebo zákonoch alebo public relations (tj. o umení klamať masy) a podobne. Dôležitejšie však je, že ľudia nemajú dostatočné vedomosti o samotných kandidátoch, a z tohto dôvodu nie sú schopní urobiť správnu voľbu. To, čo oni vedia o kandidátoch, sú len nepodstatné veci, ako napríklad: vzhľad, správanie, mravi, spôsob rozprávania, ich obľúbený typ žien alebo mužov, značka ich automobilu, ich známi, politická orientácia, ale toto nestačí na správny výber. A ľudia často ukazujú svoje neočakávané stránky, aj keď žili mnoho rokov ... zadok na zadok (takpovediac), takže volič je nakoniec takmer vždy sklamaný.      Stručne povedané, nie je možné urobiť kompetentný výber zdola, pretože volič musí vedieť viac ako osoba, ktorú si vyberie, byť v tomto zmysle lepší ako ona, aby mohol urobiť správnu voľbu, ale keď on zostane pod ňou, vie takmer vždy menej ako táto osoba! Takže voľba je správna, iba keď volič si vyberie osoby, ktoré zostávajú pod ním, alebo keď oni ho svojimi schopnosťami veľmi nepresahujú, tj. keď oni sú ako on, alebo hlúpejší. A zvyčajne sa to tak deje, že sa vyberajú rôzne komisie alebo poroty, ale od ich kolegov v tejto oblasti. Samotné toto stačí na odstránenie demokracie, ale my ideme ďalej. 2. Tento postup sa nepoužíva nikde inde      To sú zrejmé veci, pretože v každej tematickej oblasti alebo súťaži existujú špeciálne vytvorené poroty, je to tak v športe, vzdelávaní, výrobe, všade, a ak to nie je tak pri výbere poroty pred súdom, to je tak preto, lebo je potrebné uplatniť určitý druh svojvoľnej voľby, a v tomto prípade sa nevyžadujú špeciálne znalosti. Tento postup je teda vo svojej podstate nesprávny, a z tohto dôvodu sa neuplatňoval po tisíce rokov ľudskej histórie, iba pár storočí v starovekom Grécku a za posledné 1-2 storočia. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že v Grécku, keď istý Pisistratus zaviedol demokraciu, masy to nechceli akceptovať, mysleli si, že to bol nejaký trik vládcov, najmä preto, že tento muž bol tyran! Preto ľudia v staroveku neboli vôbec takí hlúpi, ako si teraz myslíme, oni boli ešte inteligentnejší a morálnejší, oni verili, že vládnutie je umenie, ktoré vyžaduje od človeka veľa talentov, a tiež skutočnosť, že demokracia je výhodná pre vládcov, pretože ju zaviedol jeden tyran.      Musíme si teda občas premyslieť a pozrieť sa späť do histórie, a ak si niekto myslí, že naša história je úplne nesprávna a my musíme na ňu pľuvať, ja môžem vtedy sám na neho pľuvať, pretože je to dosť hlúpe správanie, my musíme si vážiť svojich predkov. Tu však nehovoríme iba o našich predkov, aj dnes sa čistá demokracia neuplatňuje nikde inde, iba jej prvky, keď je výber ťažší ako obvykle, keď existuje veľa kandidátov, ako nejaký variant náhodného výberu, ako ďalšia požiadavka. Nie je možné si predstaviť také veci, ako napríklad: že si študenti vyberú svojich učiteľov, alebo pacienti svojich lekárov, alebo vojaki svojich generálov, atď., a ak si niekto myslí, že je to možné, mal by, aspoň podvedome, predpokladať, že ide o nejaký vtip. Áno, ale my veríme, pretože sme jednoducho hlúpi. 3. Demokracia v starovekom Grécku      A ako to bolo na začiatku, v starovekom Grécku? No, v tom čase tam vládol otrokársky systém, ktorý nebol taký istý ako neskôr v USA, mäkší a lepší, dalo by sa povedať, ale tam boli stále otroci. Čo znamená, že tam existovali prísne zákony, spoločnosť bola dobre vyvinutá (na tú dobu), ľudia žili dobre, a ak sa rozhodneme vychádzať z latinskej vety, že ľudia chcú v podstate dve veci, panem et circenses alebo chlieb a cirkusy v slovenčine, oni mali dosť chleba, ale cirkusov bolo málo, a vo výsledku toho oni boli takmer vždy nespokojní. A tento chytrý tyran si začal (podľa Jotaty) myslieť, že by bolo dobré, keby im mohol zavrieť (abo upchať) ústa, a presunúť všetku zodpovednosť na ich plecia, ale mohol byť nimi, i on a ostatní aristokrati, stále vybraný. Bol to brilantný sen, a tiež sa mu podarilo premyslieť všetky podrobnosti, ale jeho hlúpi ľudia nechceli pri tejto návnade hrýzť, tak on musel požiadať niektorých starodávnych mudrcov (Solona, ak sa nemýlim), aby vysvetlil ľuďom, že takto to bude lepšie aj pre nich.      A ako sa tam všetko organizovalo? No, v ich Areopágu-Parlamente bolo zvolených 10 ľudí z každého z 50 takzvaných dems-klanov (alebo veľkých rodín), ktoré tvorili spolu 500 mužov (samozrejme žiadne ženy), ktorí rozhodovali o všetkých dôležitých veciach, oni boli tiež Súdnym dvorom. Upozorňujeme však, že v tom čase muselo byť v Aténach slobodných mužov najviac 10 tisíc ľudí, ale ja osobne odhadujem toto číslo na nie viac ako 5000, pretože pre každého muža pravdepodobne existovala manželka a matka, pár detí a ďalších 5 - 10 otrokov, takže ľudia, ktorí si vybrali, boli 1/10 všetkých ľudí tam (za predpokladu, že počet všetkých obyvateľov bol asi 50 až 100 tisíc). A to dáva jedného z desiatich, a tiež do jedného rodu alebo rodiny alebo oblasti, takže sa títo muži dobre poznali, alebo potom vedeli, kto z nich stojí vyššie, a v dôsledku toho musí byť zvolený. To nemá nič spoločné so súčasnými voľbami, kde je zvolený iba jeden za viac ako 10 tisíc prakticky neznámych ľudí. Áno, ale napriek tomu vybrané osoby boli pozitívne často nahradzované inými, a celá demokracia bola zmenená s obdobiami diktatúry a naopak! Takže už v tom čase bolo jasné, že iba demokracia nie je dobrým riešením problému vládnutia. 4. Nulové riešenie      Dobré, zatiaľ sme zistili, že, inými slovami, ľudia, ktorí ničomu nerozumejú, si vyberú ľudí, ktorých oni nepoznajú, a zároveň títo ľudia nevyžadujú od volených osôb žiadne dokumenty o akejkoľvek odbornej kvalifikácii, čo je takmer úplné šialenstvo! V tejto situácii je celkom normálne predpokladať, že takéto riešenie je nemožné, a mali by sme ho bez ďalších okolkov vyhodiť zo sféry sociálneho riadenia. A to podkopáva celú demokraciu, pretože v opačnom poradí, ak požadujeme určitú kvalifikáciu, môže to viesť k diskriminácii niektorých ľudí (ktorí z rôznych dôvodov neboli schopní získať kvalifikáciu), lepšie poznať osoby, ktoré si ľudia vyberú, v jednom celom štáte, je dnes priam nemožné, a vzdelávať obyčajných ľudí v oblasti riadenia, ekonomiky, a ďalších oblastí je čista utópia. Takže za súčasného stavu sa tu nedá nič robiť, a komunisti mali pri vynájdení ľudovej demokracie naozaj pravdu! Čo je správne a zároveň ... nesprávne, záleží to od cieľov, ktoré si stanovíme (o čom ja budem hovoriť ďalej).      A aké je toto nulové riešenie? Dvoma slovami, toto je riešenie, ale ktoré je triviálne a nezaujímavé, a ktoré zvyčajne nie je potrebné "hľadať", pretože to je zrejmé. Vyplýva to z riešenia lineárneho homogénneho systému rovníc (povedzme: A11*X1 + A12*X2 + A13*X3 = 0, potom A21*X1 + A22*X2 + A23*X3 = 0, atď.), ktorý systém má vždy riešenie, kde sú všetky neznáme (Xj) rovné 0, ale toto riešenie nie je potrebné skutočne hľadať. To znamená, že namiesto oficiálnych volieb môže byť použitá obvyklá svojvoľná voľba, alebo že výber môže vykonať nejaký oprávnený orgán (ako sa to deje, pri vymenovaní služobnej vlády). Áno, ale ak sa tak stane, volebné podvody budú nemožné, a to je niečo, čo vládcovia nechcú, a my sme našu úvahu ešte nedokončili. 5. Strategické a taktické riadenie      Ako sme videli, demokratická voľba je pre výber správnych osôb úplne nevhodná, ale napriek tomu ona sa často uplatňuje a veci nejdú vždy zle, takže sa pokúsime, tu a v niekoľkých nasledujúcich bodoch, nájsť odpoveď na otázku: ako je možné, že nekompetentní osoby môžu stále vykonávať svoju prácu? Preto je najvyšší čas, aby sme začali robiť rozdiely medzi strategickým a taktickým riadením. Stratégia je umenie aplikovať také metódy, ktoré vedú k úplnému zničeniu nepriateľa (koreň tu súvisí s mletím, ako napríklad v slovach: street, estrade, slovanský 'strivam'-brúsiť, atď.), a taktika je umenie dosiahnuť, aby veci fungovali ako naolejovaný hodinový strojček (aby povedať tik-tak). Ja vysvetľujem tieto veci, aby som vám dal príležitosť lepšie pochopiť etymológiu týchto starogréckych slov, ale jednoduchšie povedané, stratég je taký, ktorý vie iba vyžadovať, ale nezaujíma ho, či je možné urobiť to, čo on požaduje, a taktik je človek, ktorý to robí, činiteľ, výkonný riaditeľ, ktorý potrebuje vedieť, čo sa dá robiť a čo nie.      Z toho môžeme vyvodiť záver, že rodenou stratégkou v rodine je žena, ktorá môže len chcieť (povedzme aspoň trikrát denne, inak si možeš dobre predstaviť, že ja nezostanem navždy s tebou), a muž je rodený taktik (ktorý vie, že aj raz stačí, ak dokáže vykonávať tak, že "pracuje" minimálne 10 minút, a ešte lepšie všetkých 15). V Bulharsku sa hovorí, že muž je hlava, ale manželka je krk. Mnoho ľudí, vrátane mňa v minulosti, si myslí, že také rozdelenie funkcií je zbytočné a že jedna osoba, ktorá vykonáva obe funkcie, je výhodnejšia, ale nemalo by to tak byť, tu z psychologických dôvodov, ale niekedy aj z funkčných (ako je to v prípade oboch pohlaví — to zvyšuje rozmanitosť v ďalších generáciách). Takže ak tu máme nejakú jasnú diferenciáciu funkcií, bolo by to dobré, ale poslanci sú, na jednej strane, nekompetentné osoby, a preto sú vhodní iba pre stratégov, a na druhej strane, keď sa niektorí z nich stanú ministrami, snažia sa plniť aj funkcie taktikov, čo často vedie k zlým výsledkom. V tejto oblasti je potrebné vykonať lepšiu diferenciáciu (s tým, čo si myslím, že sa budem zaoberať neskôr). 6. Skvelé a nerozumné!      Tu prídem na koniec k vyššie uvedenému názvu, ale najskôr chcem vysvetliť dva momenty, ktoré vyzerajú trochu tajomne. Jeden z nich je odpoveď na otázku: keď je to tak, že tu si ľudia, ktorí ničomu nerozumejú, vyberú osoby, ktoré nepoznajú, a okrem toho od nich nevyžadujú žiadne dokumenty o kvalifikácii, ako je to možné, že v mnohých prípadoch oni urobia dobrú voľbu, alebo tiež v niektorých iných krajinách a okamihoch vždy zlú voľbu (napríklad v Bulharsku)? No, je dobré tu trochu zjednodušiť našu otázku a namiesto poslancov mať ... jablká, ktoré sú umiestnené v koši a vyzerajú rovnako pri dotyku prstami, a potom otázka znie: ako sa môže stať, že keď sa nepozeráme do košíka, ale iba natiahneme ruku a chytíme jedno jablko, bude toto jablko vždy dobré (resp. zlé)? Aha, toto musí byť jasné, to sa môže stať, iba keď sú všetky jablká rovnaké, však? A je to viac-menej tak aj s našimi poslancami, nie je medzi nimi zásadný rozdiel, a okrem toho existujú aj strany, ktoré sú dôležité, ani nie tak samotné osoby. Ale keď je situácia taká, že nikto nemôže robiť zázraky, potom sa nakoniec ukáže, že ktorákoľvek vyvolená osoba je zlá.      A tiež zo strany poslancov: ako to môže byť tak, že ktokoľvek, kto je náhodou vybraný, môže robiť svoju prácu rovnako dobre (alebo zle)? Aj tu je odpoveď jednoduchá: keď je práca buď veľmi ľahká, takže ju môže urobiť ktokoľvek, alebo keď on sám (abo ona sáma) nerobí prácu, ale jeho podriadení (povedzme na ministerstve), ktorí by mali byť kompetentnými osobami. Vidíte teda, že v demokracii nie sú voľby tiež veľmi dôležité, oni majú vplyvnejšiu rolu pri správe štátu alebo regiónu, ako bolo za totality (keď oni nemali vôbec žiadny vplyv na výber osôb — oni boli by zahrnutí do vlády aj bez volieb), ale nie taká veľká rola, ako si ľudia myslia. Všetko je podvod a klamstvo (alebo bamboozling), tieto voľby zdola sú nepochybne nerozumné, ale to je práve ich veľkosť a genialita, že žiadny obyčajný a priemerný človek by s touto myšlienkou neprišiel! Pretože by ste mali vedieť, že genialita a hlúposť sú dosť blízko seba. Takže v našom prípade vec, ktorá je v rozpore so zdravým rozumom, môže stať (v inom svetle, takpovediac) bravúrne chytrou. 7. Najlepší ... cumlík pre populáciu!      Áno, toto všetko je zlé, ale dobré a zlé na tomto svete spolu úzko súvisia, idú ruka v ruke, alebo, ako hovorí jedno známe príslovie, diabol nie je taký čierny, ako je namaľovaný (a potom ja by som dodal, že Boh tiež nie je taký biely, ako si o Ňom ľudia myslia), a ukázalo sa, že v inom svetle to nemusí vyzerať tak zle, ako by si niekto myslel! A skutočne, demokracia je menej efektívna ako ktorákoľvek vysoko centralizovaná vláda, spôsob konania volieb je prinajmenšom komický, politici sú ľahko zameniteľné, každá strana je zlá, ak sa vezme z dlhodobého hľadiska, veľa názorov prekáža pri prijímaní správnych rozhodnutí, všade vládne zbytočný humbuk, atď.; ja by som tiež povedal, že demokracia si je vedomá, že každé riešenie je dočasné, a očakáva ho, sama by mala ťažkosti, keby sa našlo správne riešenie problémov (pretože takáto situácia zníži cirkusy, a preto budú ľudia sklamané)!      Ak však na to všetko zabudneme a pozrieme sa na veci z psychologického hľadiska, ukáže sa, že masám sa tento podvod páči, pretože akýkoľvek živý objekt chce niečím oklamať ostatné objekty okolo! Áno, my chceme oklamať druhých, ale nechať sa oklamať aj ostatnými, čo nám otvorene hovorí latinské príslovie: Mundus vult decipi! My chceme sa navzájom podvádzať, a tu prichádza demokracia a dáva nám túto príležitosť, to robí nás (prirodzene, s výnimkou mňa) šťastnými, my chceme ju takmer objať, túto slečnu Demokraciu. Ja tomu hovorím zavretie úst ľudí, rovnako ako je dojčenie upokojené umelou bradavkou! Pretože aký je účel cumlíka? No, obojstranne, na jednej strane oklamať dieťa, že má v ústach skutočný matkin prsník (čo tu znamená, že obyčajní ľudia sú tí, ktorí si vyberajú svojich vládcov a ktorí sú všeobecne dôležití), a na druhej strane, chrániť prsník matky (tu zachovať politický systém, pretože politici sa menia, ale demokracia zostáva). A nesmieme zabudnúť ani na psychologický moment, v ktorom boli ľudia požiadaní, a teraz sa musia správať dobre až do ďalších volieb. No, dobre premyslené, skutočne geniálne, vynikajúci podvod! 8. Vládne zlá reprezentatívnosť      To je vec, ktorú akoby nikto nevšimol, každý predpokladá, že to musí byť presne tak, že Národné Zhromaždenie (ako sa to v Bulharsku nazýva) musí byť zvolené ako zhromaždenie všetkých priaznivcov strán, ale to nie je správne! Nie je to správne, pretože týmto spôsobom dostaneme zhromaždenie strán, jednu veľkú komisiu alebo výbor zástupcov alebo poslancov všetkých strán, ale nie ľudí, a to sú rôzne veci, pretože, ako príklad, v Bulharsku sa zúčastňuje na voľbách menej ako polovica voličov, a čo je už 20 rokov. Je to z jednoduchého dôvodu, že ľudia, rovnako ako vaš Jotata, nemôžu nájsť žiadnu vhodnú stranu, ktorej by dali svoje hlasy, ale nech je to akokoľvek, prečo by mali byť títo ľudia vylúčení zo spoločnosti, len preto, že sa nechcú zúčastniť tejto hlúpej hry? Dobre, pripúšťam, že vždy budú existovať hlúpi ľudia, ktorí sa inšpirujú novými vecami (aj keď je už dávno známe, že pod slnkom nie je nič nové), ktorí budú venovať pozornosť akejkoľvek komerčnej reklame, alebo sú vždy pripravení, napríklad, nahliadnuť pod čiapku, aby tam našli nejaké číslo, pomocou ktorého môžu niečo vyhrať (s pravdepodobnosťou, že prvého júla v strede Európy, vo Viedni, bude ... snežiť), atď., tj. ľudia, ktorí súhlasia s účasťou na tejto demokratickej hre, ale to neznamená, že ostatní vážnejší ľudia musia byť diskriminovaní.      V tomto prípade existujú dva prístupy, buď k opusteniu strán, alebo k vytvoreniu určitej reprezentatívnej vzorky obyvateľstva v Parlamente, alebo obe veci dohromady. Strany, prirodzene, nie sú potrebné, je možné hlasovať za osoby, a tie môžu patriť k niektorej strane alebo nie; ak pred pár storočiami to by bolo ťažké zariadiť, teraz nie je problém usporiadať voľby pre stovky alebo viac ľudí a vo veľkej krajine, nie na schôdzach a nie v jeden deň, ale, povedzme, do týždňa a cez Internet. Potom reprezentatívna vzorka môže byť vybraná pomocou obvyklého náhodného výberu, ale aj s niektorými parametrami (ako napríklad: vek, pohlavie, etnická príslušnosť, príjem, atď.), a toto bude skutočne národné zhromaždenie (kde, napríklad, keď hovoríme o súčasnom Bulharsku, Rómovia musia byť niekde okolo 25% a Turci asi 35%). Títo osoby, samozrejme, nesmú vládnuť, ale pre vyjadrenie názoru na všetky dôležité otázky bude taký orgán v Parlamente veľmi dôležitý! A potom bude veľmi ľahké zvoliť strany podľa ich percentuálnej účasti vo vybranom (alebo náhodne zvolenom) Parlamente (alebo v jednej z jeho komôr); ja mám na mysli, koľko ľudí, a kto presne, toto by malo určovať vedenie každej strany. Takže tieto veci sa, prirodzene, dajú robiť, keby my sme len chceli. 9. Rozdelenie právomocí      Ja vyjadrím tu jednu brilantnú myšlienku a dovolím vám, aby ste ma citovali a chválili kdekoľvek budete chcieť. Prečo? Pretože táto myšlienka je veľmi jednoduchá, ale napriek tomu ja som ju nikde nevidel ani nepočul, ja som prišiel k nej sám, s pomocou svojich mozgových buniek, a ona je: vývoj sa takmer vždy prejavuje v nejakej diferenciácii myšlienok alebo konceptov! No, dobre, z pohľadu dialektiky to nie je nová myšlienka, ale koho dnes zaujíma dialektika? Ona bola súčasťou komunizmu, a preto na to musíme teraz zabudnúť. Ale nech je to akokoľvek, ja chcem povedať, že iba jedna skupina, alebo zhromaždenie, komora, dom, alebo ako to nazvete, v Parlamente nestačí, mali by byť najmenej dve, podľa možnosti tri a dokonca štyri komory, ktorí musí mať rôzne funkcie a predstavovať rôzne vrstvy spoločnosti! A to neexistuje prakticky nikde, pretože druhá komora, kde existuje, plní ďalšie funkcie (tam sú zastúpené etnické alebo územné skupiny, to nestačí). Ja mám na mysli dve zakladajúce skupiny, obyčajný ľud a vládcov. Ako som už poznamenal, poslanci sú vyberaní ako zástupcovia ľudu, ale potom oni sa okamžite transformujú, akoby kúzelnou paličkou, a začnú vytvárať zákony a vládnuť štátu, a to robí úplný mišmaš!      Presnejšie, v Komore Vládcov my musíme zvoliť také osoby, ktoré rozumejú niečo v oblasti riadenia, a nie sú, ako hovoríme v Bulharsku, 'Suljus a Puljus' ('Sulju a Pulju' v nom. prípade, to znamená priemerní a dokonca hlúpi obyčajní ľudia). A pochopte nielen niečo, to musia byť, samozrejme, kompetentní ľudia, obchodníci, špecialisti na vzťahy s verejnosťou, a ďalší odborníci, a musia si ich vyberať špeciálne komisie, nie obyčajní ľudia. Áno, vždy sa to deje takto, v rôznych porotách, aj sám rímsky pápež je takto vybraný, to sa dá robiť, pozitívne, ale my chceme, aby podvod pokračoval. A potom v Komore Ľudí, z bežných, my musíme použiť jednoduchú (alebo s danými parametrami) ľubovoľnú voľbu, a vybrať, si povedzme, dvoch ľudí z každého roku narodenia, počnúc 20 vrátane a končiac 70 výlučne, ak chceme mať tam presne 100 ľudí; v takom prípade je dobré, ak je v Komore Vládcov budeme mať takže 100 osôb.      Fungovanie týchto Komôr by malo byť zrejmé z ich mien: Vládcovia musia vládnuť abo spravovať štát, vytvárať nové zákony, menovať veľvyslancov, atď., a obyčajní ľudia musia dať svoje kladné "áno" takmer všetkému, inak sa to nebude považovať za prijaté! Chybná metóda, ktorá sa neuplatňuje nikde inde, že ľudia, ktorí sa niečoho zúčastňujú, sú tiež zapojení do hodnotiacej poroty a vyjadrujú svoj názor na konečné výsledky, musí byť okamžite a navždy vyhodená z demokratického systému. Áno, ale nikto si tieto veci nevšimne, všetko je ako v ... rozprávke o nahom kráľovi, všetci sú prekvapení z potešenia z jeho nového oblečenia, ale nikto (s výnimkou vášho Jotaty, ktorý nie je publikovaný v jeho krajine, pretože veľa študoval a hovorí pravdu) neprichádza k záveru, že demokracia je len ... aqua nuda (ako sa hovorí v Bulharsku, čistá voda). 10. Zákonnosť proti morálke      No, toto je storočná otázka, ktorá nikdy nebola správne vyriešená, pretože ... no, pretože my chceme mať alebo jeden alebo druhý pól, nikdy niečo z oboch vecí, nikdy dobrý kompromis, kde by sme mali vopred pripravené zákony, ale aj nejakú všeobecnú morálku. Vy pozitívne viete, že náboženstvo, ako hlavný nositeľ morálky, existuje stovky a tisíce rokov, ale po francúzskej revolúcii ono bolo prakticky vyradený z vlády, pretože ta nebola náboženskou inštanciou. Rovnako tak komunisti (ako fašisti, predpokladám) neboli za náboženské vládnutie štátu, a tiež súčasná demokracia, ale ľudia, jedna vec je niečo oficiálne nevyžadovať, ale stále to mať a používať (povedzme, pred viac ako sto rokmi bol sexuálny styk mimo rodiny považovaný za hriešny, ale ľudia neprestali kopulovať, majú?), a je ďalšou vecou niečo úplne vyhodiť (ako sa to stalo v nenáboženských krajinách, napríklad v Bulharsku), ale je oveľa lepšie, ak si to udržať, len ho nepropagovať a varovať pred ním (napríklad, my nezakazujeme úplne cigarety ani alkoholické nápoje, alebo v niektorých krajinách ani niektoré drogy). Takéto čiastočné konzervovanie je najťažšie, ale stále je to možné.      Ja mám tu na mysli to, že rôzne náboženstvá majú rôzne názory na život, a ak im nejakým spôsobom dovolíme existovať spoločne, čo sa deje už od staroveku (aspoň čiastočne), my môžeme potom urobiť priesečník všetkých náboženstiev, ako sa to v teórii množín nazýva, čo musí byť čistá morálka! Ach, toto je trochu utopické, ale nedá sa povedať, že je úplne nerealizovateľné. A nech sa to stane akokoľvek, je dobré sa o to snažiť a vytvoriť jeden, ak nie čistý, tak čiastočne morálny orgán vo vláde! Ja nenavrhujem však vytvorenie nejakej Náboženskej Komory v Parlamente (pretože je doba náboženstiev akoby trochu prešla; okrem toho ja si myslím, že ateizmus je tiež druhom náboženstva, ale na to je potrebné viac miesta na lepšie objasnenie), ale sformovať jednu Komoru Mudrcov (alebo starších), ktorá bude plniť aj morálne funkcie! Táto Komora musí stať tretiu moc vo vláde, ktorá musí takisto vyjadriť svoj názor takmer na všetko, ale bude tiež hrať úlohu stratégov, pretože vládcovia sú taktici a ľudia sú odhadcovia! Tri sily sú teraz oveľa lepšie ako jedna, nie? A práve tieto osoby musia byť zvolené obvyklým spôsobom pre demokraciu, tj. prostredníctvom oficiálnych volieb v celej krajine, iba nie v jeden deň (to nie je potrebné) a pravdepodobne v niekoľkých kolách, čo musí umožniť hlasovanie pre blízkych známych! Trochu komplikovane, ale správne. 11. Morálny obraz politikov      Ja sa budem dalej zaoberať morálnymi otázkami, a tu budem hovoriť o morálnom obraze politikov, ktorý ponecháva veľa na želanie, pretože tieto osoby pracujú pre svoj vlastný prospech a zisk z tejto funkcie, čo je vec, ktorú masy nemajú radi. Teraz sa pozrite sem, každému je jasné, že každý by sa mal starať o ostatných, ale takmer nikto to nerobí, pretože taký je život, a každý vládca to chce urobiť, aby sa stal bohatším, nie chudobnejším, ale keď to ľudia vidia, nie sú veľmi povzbudzovaní k dobrému správaniu, a keďže im demokracia dáva možnosť protestovať oni urobia presne to (ako sa to v Bulharsku za posledných pár rokov často stáva), takže správanie politikov a ich merkantilizmus bránia účinnosti samotného riadenia. A ak budeme mať v Parlamente tri Komory, ktoré navrhol Jotata — to som ja, ľudia, tlieskajte mi —, nebude také ťažké zaviesť tam nejaké mierne platby, čo znamená niečo okolo priemerného mesačného platu, ktorý je spravidla 2 a 1/3 minimálneho mesačného platu (MMP)! Čo v dvoch slovách znamená, že politici musia, konečne, povedal by som, žiť ako kňazi a ísť dobrým príkladom pre ostatných, nie naopak.      A prečo ja si myslím, že to je možné? Ach, pretože Komora Mudrcov, kde sa vykonáva skutočné hlasovanie, je plná stratégov, a tí nevládnu, nestávajú sa ministrami, atď. pre nich je to len druh reklamy, oni budú sa cítiť celkom šťastní s 2 MMP (a zostali by tam tiež bez peňazí); potom sa Komora Ľudí skladá z bežných osôb, ktoré sa budú cítiť spokojni, že sú tam aj nejaký čas (súhlasili by, že aj niečo zaplatiť, v prípade potreby); a Komora Vládcov, no, ľudia tam nebudú skutočne šťastní, že budú pracovať takmer bez peňazí (za takú zodpovednú a spravidla dobre platenú prácu), ale v porovnaní s inými Komorami v Parlamente sa však so situáciou nejako vyrovnajú (a budú túto prácu brať aj ako druh reklamy). To však neznamená, že títo ľudia budú tam žiť skutočne chudobní a minú svoje vlastné peniaze, nie, pretože oni musia bezplatne získať mnoho ďalších vecí, ako okrajové výhody, napríklad: jedlo, oblečenie, osobné auto, lekársku starostlivosť, vzdelávanie, pobyt v prázdninových domoch, atď., a to platí aj pre ich rodinných príslušníkov, len nie ako autentické peniaze, ktoré je možné akumulovať a potom použiť ako mocenský prostriedok. 12. Ženské rozhodnutie      Dalo by sa povedať, že demokracia je druh ženskej vlády, nie v doslovnom zmysle, ale ako slabá, emocionálna, neschopná, neúčinná, niekedy škandalózna, zvodná, a tak ďalej. A je to skutočne tak, a z tohto dôvodu je demokracia často nahradená nejakým silným centralizovaným vládnutím (tyraniou v starovekom Grécku, alebo komunistickou resp. fašistickou diktatúrou), alebo si ľudia vyberú aspoň silnú postavu so železnou päsťou, alebo aristokrata. Ja môžem tiež dodať, že ona umožňuje ľahké začlenenie cudzích prvkov, ako sú: prezidentská inštitúcia, viackomorové parlamenty, mimoparlamentné protesty, servisné vlády, diskusie pri okrúhlom stole, a ďalšie — jedna prostitútka spí s každým, kto dobre platí, nie ona? To všetko môže byť niekedy užitočné, a ja sám navrhujem niekoľko nových prvkov demokracie, ale vy viete, že pohlavia sú dve, iba jedno nestačí, a z tohto dôvodu táto forma vlády, podobne ako druhá (povedzme, diktatúra), nemôže fungovať výlučne sama; alebo my musíme vytvoriť nejakú hermafroditickú štruktúru vládnutia; alebo tiež musíme očakávať zmeny v čase.      V každom prípade ženská podstata demokracie môže dobre vysvetliť mnohé z jej javov. Napríklad: ona je dobrá hlavne na zmeny, nie na jedno dlhotrvajúce stabilné vládnutie, a tak sú na tom aj ženy, ktoré chcú mať rôznych mužov (kde si tí druhí ľahko zvyknú na jednu a tú istú ženu); ona je vláda bez stáleho cieľa a funguje dobre vtedy a tam, kde neexistuje žiadny životne dôležitý cieľ, len mať zaujímavý život, a ja môžem povedať vam z vlastnej skúsenosti, že pre jednu ženu nie je dôležité ani tak to, čo sa dá jesť, ale ako ... stôl je prestretý, doslova, aký je na ňom obrus; potom je pre demokraciu dôležité, ako sa v tejto chvíli žije, nie to, či je daná strana dobrá alebo zlá, ale iba teraz, ona sa nesnaží o tisícročné panovanie (o Reich-kráľovstvo krásno ako raj), ani o svetlú komunistickú budúcnosť, a tiež ženy žijú iba v prítomnom okamihu; a tak ďalej. Demokracia sa spolieha na nerozumnosť vládnuceho orgánu a na nemožnosť nájsť lepšieho politika alebo stranu, ale jednoducho ich zmení; tiež jej chýba akákoľvek morálka (prečo preboha?) a má rada všetko, čo sa deje, ak len demokratická hra pokračuje! V dôsledku toho, však, ona vytvára funkčný ... perpetuum mobile, ona sa obnovuje na mieste, čo každá žena robí, obrazne povedané, pri pôrode nových ľudí. 13. Ostatné okamihy      Keďže som už napísal svojich plánovaných tucet bodov, znamená to, že je čas dokončiť tento materiál. Tu ja zdôrazním niektoré body, ktoré som akosi preskočil, ale ktoré sú dôležité, a hanbil by som sa dokonca ... v inom svete, keby som ich zabudol objasniť! Jedna vec je, že v našej dobe, v dobe počítačov, je možné všetky oficiálne hlasovania vykonávať otvorene, a preto sa musia vykonávať týmto spôsobom! Nemalo by to byť ťažké zariadiť — od minulého storočia ľudia dostávali peniaze zo strojov a nedošlo k žiadnej zásadnej chybe —, pomocou hesiel, a nie za jeden deň, čo musí umožniť vykonať všetky možné štatistiky, a to je podľa mňa veľmi dôležité. Okrem toho bude týmto spôsobom umožnené uskutočniť voľby aj v niekoľkých kolách, čo nám umožní realizovať iteratívnu voľbu, ktorá je jedinou možnou voľbou zdola, ktorá sa používa už po stáročia.      Tajná voľba by sa mala vykonávať iba v malých skupinách, kde sa človek môže báť otvorene vyjadriť svoj hlas. Tiež všetci poslanci, ako osoby zodpovedné za celú krajinu, by mali byť zvolení v celej krajine, nie v regiónoch, kde ich v mnohých prípadoch nemožno vybrať, ale v celej krajine môžu hlasy stačiť. A keď sa hlasuje za stranu, mená konkrétnych osôb nie sú podstatné, každá strana môže a musí pred voľbami zostaviť a zverejniť zoradený zoznam s menami svojich kandidátov. A tiež — ja myslím, že je to veľmi dôležité — by malo byť veľa prieskumov verejnej mienky, a tieto dotazníky by sa mali robiť často, povedzme raz za mesiac s asi tuctom otázok; oni nemusia byť povinné pre vládu, ale to sú veľmi užitočné informácie; a to by mal vykonávať jeden centralizovaný orgán, nie rôzne médiá alebo spoločnosti, a tiež pomocou hesiel.      Možno tiež hlasovať za dvojicu síl, povedzme 5 (kde môže byť poradie výberu dôležité alebo nie). Alebo možno hlasovať nielen "za", ale aj "proti", čo poskytne úplne iný pohľad na politickú scénu. Alebo môžu existovať určité fázy moci, kde najjednoduchšie sú dve obdobia, diktatúry a demokracie, ale vopred naplánované, nie prísť k nim revolúciami. A ďalšie možnosti; ako som už naznačil, demokracia ponúka rôzne možnosti, ona nie je zlá v zásade, avšak, bohužiaľ, ľudia sú stále ... dosť hlúpi, a preto nie je ta dostatočne dobrá!      Ach, ja musím povedať niečo aj o protestoch, pretože aj tu sa všetko robí v rozpore s potrebným, nie správnym spôsobom. Ja myslím tým, že ľudia chcú vyjadriť svoje názory a mali by mať túto príležitosť, ale nemali by zasahovať do bežného života, ale oni robia presne to, a len nájdu prácu pre policajtov, aby stáli medzi protestujúcimi a okoloidúcimi. Správnym riešením je povoliť všetky protesty iba na špeciálnych miestach a na tento účel je možné použiť štadióny, kde by malo byť všetko natočené z rôznych strán a potom ukázané tam, kde je to potrebné, ale aj v reálnom čase na veľkoplošných obrazovkách pred dôležitými inštitúciami. Toto je očividné dištancovanie, ktoré je dnes možné ľahko implementovať, ale ja myslím, že sa to nikde nerobí. Je tiež potrebné vyvinúť úsilie, aby sa nedosiahlo takéto protesty, kde by mala existovať nejaká komisia, pred ktorou môže stáť každý, kto chce vyjadriť svoj názor, potom by sa tieto názory mali klasifikovať a prijať niektoré rozhodnutia, ale aspoň tieto názory musia byť niekde zachované a prístupné pre všetkých (nie spôsobom, akým bulharská oficiálna verejnosť zaobchádza s vašim jedinečným Jotatou úplne barbarsky). Musí existovať aj určitá možnosť prístupu niektorých nových strán alebo skupín ľudí (povedzme: mierové hnutie, alebo nezamestnaní intelektuáli, alebo slobodné matky s deťmi, atď.) k nejakej pomocnej komore, než oni začnú protestovať. 14. Výhody a nevýhody      Ach, ja chcem tu obrátiť vašu pozornosť na tento moment, že jednou zásadnou charakteristikou akejkoľvek veci, alebo formy vlády tu, je jej vplyv na budúcnosť, k čomu ona vedie. Áno, ale ak budeme vychádzať z dialektiky, potom sa (takmer) každá vec zmení na svoju ... opak, a to znamená, že ak je niečo považované za zlé, potom to môže viesť k niečomu dobrému a naopak (kde to posledné akoby nikto nepoprel — vezmite si príslovie, že cesta do pekla je dlážděna dobrými úmysly)! Pochopili ste to? No, to znamená, že z tohto pohľadu je centralizované vládnutie lepšie, pretože vedie k demokracii, ale tá vedie k silnej moci, a je z tohto dôvodu horšie! A to sa pridáva k názoru, že centralizované riadenie má morálne opodstatnenie, to mieri na niečo, zatiaľ čo demokracia je zameraná na nič, a to je dôvod, prečo ja často na jej pľujem.      Toto popieranie vlastnej podstaty je možné vidieť aj na politických stranách alebo na peniazoch alebo na sexuálnom styku (alebo na ... znalostí), kde napríklad: všetky čiastkové záujmy si navzájom protirečia a vedú k jednej strane, ktorá nie je skutočná strana, alebo veľa peňazí vedie k slabému a neskôr k žiadnemu záujmu o peniaze, alebo sexuálny styk na konci tiež popiera sám seba (alebo veľa znalostí — ako je to s vašim Jotatou — vedie k odmietnutiu ďalších znalostí — pretože raz príde čas, keď sa ... vesmír začne zmenšovať, a potom sa ukáže, že všetko bolo na nič a znova na nič, zatiaľ čo, napríklad, najjednoduchšie radosti života vyzerajú uspokojivejšie). Áno, je to tak, ale toto sú filozofické pozorovania, takže je lepšie, ak sa do nich nepustíme hlboko; chcel som vám len ukázať, že každá minca má dve strany, a demokracia sa v mnohých krajinách ukázala nie ako lepšia, ale priamo horšia, preto je potrebné týmto veciam venovať veľkú pozornosť.      Viac pozornosti, však, znamená robiť kompromisy, to je tak, ale toto sa nám veľmi nepáči, my chceme reagovať úplne. A skutočne, ak sa pozrieme na dnešnú demokraciu a demokraciu, ktorá bola o storočie skôr (povedzme v roku 1910), musí byť zrejmé, že my sme na západnom demokratickom modeli nič nezmenili, ale namiesto toho sme mali dve svetové vojny, vymysleli sme radikálne odlišnú ľudovú demokraciu a tiež sme ju úplne zavrhli, ale neprišli sme na kompromis. Ale ak my nechceme robiť kompromisy, potom je len veľa krviprelievania, toto je naša alternatíva. No, ľudia dnes žijú bohato (v dôsledku nášho neprirodzeného: jedla, nápojov, oblečenia, domov, atď.), pravdepodobne oni neprídu do nových vojen z ekonomických dôvodov (aj keď to nikto nemôže zaručiť). ale oni môžu k tomu prísť z morálnych dôvodov, alebo ak nie priamo do vojen, tak možno do samovražedných atentátnikov (aby som vám pripomenul jedného Ladina-"chlapca"). Takže táto prekliata demokracia môže byť klamstvom a podvádzaním, ale toto nie je také dôležité, dôležitejšie je, že sa ona dá zmeniť, a preto ja predkladám tu rôzne svoje návrhy. Ale, ako som povedal, všetko závisí od miery hlúposti bežných ľudí. 15. Záverečné komentáre      Na konci tejto eseje ja chcem vám vysvetliť, že som ho napísal pre ostatných ľudí, pre celý svet, pretože ja mám už 70 rokov a publikujem anonymne, nemám nijaké zvláštne túžby, nepotrebujem peniaze ani slávu, a ten žobrácky dôchodok, ktorý poberám, mi stačí; ak okrem toho ja môžem pľuvať na bulharské barbarstvo, cítim sa skutočne šťastný! A ja môžem aj vydržať túto hlúpu demokraciu, pretože inteligentný človek akceptuje akúkoľvek formu vládnutia, z jednoduchého dôvodu, že ta je lepší ako anarchia. Čo ma znepokojuje je, že ľudia všade naokolo sa pozerajú na demokratické vládnutie ako na iný druh podnikania, kde všetko je podvádzanie, ale nedá sa s tým nič robiť, taký je život, zatiaľ čo pre mňa toto spadá do sociálnej oblasti, a preto tam musia byť uplatnené ďalšie kritériá, napríklad láska k blížnemu, humanizmus, náboženské cítenie, starostlivosť, nejaký druh ... sanitárnej alebo kňazskej práce! Pre mnohých z vás to môže vyzerať utopicky, ale ja milujem utópie, pretože sú logické, a, nakoniec, to som ja, starám sa o ostatných ľudí.      Dobre, ja dokončím toto moje kapitálové dielo (aj keď všetky moje veci sú kapitálové a zásadné), ja som už nabrúsil svoje špeciálne pierko na posledný bod — je to len môj zvyk — a urobím to, pozitívne, buďte pokojný, ale ešte predtým chcem osloviť svojich potenciálnych čitateľov. Takže, moji čitatelia, ospravedlňujem sa, ale vy budete určite ... hlúpi, to sa dá očakávať, že najmenej 90 percent ľudí je jednoducho hlúpy, ale ja stále dúfam, že vy toto viete! Pretože, ako je to známe od starých Grékov, existujú hlúpi ľudia, ktorí vedia, že sú hlúpi, a to je ... dobré, pretože oni sú chamtiví naučiť sa niečo viac, aby sa vedeli viac, oni nie sú spokojní s tým, čo už vedia, a okrem toho existujú ľudia, ktorí sú takí hlúpi, že si to ani nevšimnú (len si to nedokážu všimnúť), ale sú z toho veľmi šťastní. Ak teda vy ste v kategórii tých, ktorí vedia, že nič nevedia, by ste sa vrhli ako hladné vtáčiky na zrnká múdrosti, ktoré ja, Jotata-Atatoj, som vám zasial! Ja dúfam, že vy ste takí čitatelia, a rýchlo prehltnete všetky moje diela, a to je správne správanie z vašej strany.      Pretože, zrite sa sem, ja možno vymýšľam utópie, ale to sú pekné utópie, ja snívam o tom, že politika môže byť zdvihnutá tak vysoko, aby zostala v takom vzťahu ku kapitalizmu, v ktorom je náš Pán Boh pre celý hmotný svet! To znamená, že politika by mala byť božská, mala by obsahovať krásne nápady, mala by spájať všetko dohromady, aby nepríjemný a nedostatočný kapitalizmus zažiaril ako obnovený! Aj keby je implementácia nemožná, vyzerá to tak dobre, že stojí za to vyskúšať! A toto je posledný bod.      07.2021      [ Closing remark: Hmm, in this way I have become in some small degree acquainted also with this language, and have come to my conclusions. And which are they, ah? Well, the most important conclusion here is that all languages are bad, except one! I will not play hide and seek with you, this one and only good language is … my Bulgarian one! This is not a new topic for me, but now I have gathered more detailed proofs. All this thanks to the misunderstood democracy, and myself existing thanks to the barbarian reaction of our whole official publicity (which has led to my birth under this pseudonym)! And have in mind that I am comparing practically all Slavonic, and Teutonic, and Latin languages, or all contemporary ones, so that my conclusions are entirely justified. And mark also this, that Bulgaria is the unquestionable (outside of its borders) barbarous nation in the civilized part of the word, and that our Bulgarian language is the best and simplest of all other civilized and contemporary languages, and these two facts simply cannot be occasional, they must be somehow related! So that at the end of this my democratic epopee I may with clear conscience exclaim: Long live Bulgarian language! and Down with the democracy! Amen! ]